29.10.2022
V skorých ranných hodinách sme sa stretli na železničnej stanici vo Vranove a cestovali sme vlakom do Kapušian pri Prešove. Cesta bola plná smiechu, radosti, ale aj napätej zvedavosti, čo bude nasledovať ďalej. Už z vlaku sme mali nádherný výhľad na tento majetnícky hrad, ktorého z časti pokrývala tajomná hmla. Po vystúpení sme sa vybrali na stredne dlhú púť za dobrodružstvom. Hmlistý les dodával ceste emóciu niečoho neprebádaného, niečoho tajuplného. Krátili sme si ju rôznymi hrami a jedna z najobľúbenejších bola schovávačka. Bolo milé sledovať, ako si deti vedia pomôcť pri zdolávaní prekážok počas putovania. Keď sme konečne dorazili na hrad, vĺčatá a včielky sa pustili do lúštenia tajničky. Popritom, ako sa pýtali svojich radcov na pomôcky a rady, si museli dávať pozor, aby ich nechytili a nezmrazili hradní duchovia. Napokon sa im to podarilo, riešenie tajničky bolo NARNIA. Celý tento výlet sa niesol v znamení niečoho nového, neprebádaného, dokonca aj výhľad na krajinku pokrytú hmlou nám pripomínal záhadnú NARNIU. Svoje sily sme dobili dobrotmai z opekačky a potom sme sa už lúčili s hradom. Vybrali sme sa ale inými, novými chodníčkami. Les hral typickými jesennými farbami. Nadbytočný voľný čas sme využili na ďalšie zábavky na lúke pod hradom - pomaľovali sme si tváre a šantili sme sa. Každé dobrodružstvo má však svoj koniec, to naše končilo cestou vlakom, kde sme si zaspomínali na všetko, čo sme počas dňa zažili. Vo Vranove sme sa lúčili vyčerpaní, ale s úsmevom a s kopou nových spomienok.